mobili ma vacsina ludi. niektori len jeden, niektori aj po dvoch, troch kusoch. ak ich ma niekto viac, vobec nema byt na co pisny, ved to je otrava. dnes si vsak bez nich zivot predstavit nevieme (cest vynimkam a ultrakonzervativnym dochodcom). rodicia ich davaju deckam a svojim rodicom, a kazdy si mysli, ze sa uz bez nich minimalne v meste uz ani neda existovat. hm. preco? ako to mohlo fungovat, ked mobily neboli?

ked sa nad tym zamyslim, dospejem k jednoznacnemu zaveru: zivot sa zrychlil. preco? ono to ide vlastne ruka v ruke s masovym rozsirenim internetu. je to viacmenej nahoda - aspon si myslim.  no nakoniec to dospelo do zvlastnych rozmerov, ludstvo - nie len slovensko, ono to uz islo pred 11timi rokmi vsade zhruba rovnako technologicky rychlo - dostalo k dispozicii dva nove prostriedky komunikacie. velmi dolezite. a naraz! tak a stalo sa to, ze sme zacali zit rychlejsie a dlhsie. podstatne rychlejsie. od tej doby stihame viac veci denne, robime menej chyb a zachranujeme viac zivotov. nepotrebujeme cakat pol hodinu na namesti na rande. da sa to zoptimalizovat, ked viem ze je baba este v buse, skocim si najist bankomat, vybrat nejaky obnos a v trafike ktora bude o pol noci uz urcite zavreta, kupit casopis na nocnu cestu domov. a este budem vyzerat aj inteligentnejsie, s literaturou v ruke ;-) ona vie ze ak budem mat cas, pridem o par minut neskor, a tak sa stihne este v podchode pri odraze pred vykladom preruzovat.. no proste krasne optimalizovane. no a jasne ze rodicia mozu skontrolovat svoje decka preco meskaju 15min s prichodom na veceru, a decka si mozu pokecat so spoluziakmi bez toho aby sedeli uprostred obyvacky pri pevnej linke, obklopeni rodicmi.

no kedysi? ziadne kontroly. na rande sa cakalo tak pol hodky, ale nikto si vacsinou nedovolil meskat, lebo by to ohrozilo moznost stretnut sa - hlavne ak to bolo dolezite stretnutie. maily neboli, a tak sa v praci posielala posta papierovou formou. v ramci kolektivou boli casto porady. nebolo to mozno najefektivnejsie, ale kazdy o vsetkom vedel. a to malo svoje vyhody. ako decka sme museli prist domov nacas. ak sme boli este mensi, vacsinou nas isiel tato hladat. a to uz bol na horizonte velky pruser, lebo pol hodinku sa cakalo vzdy.. a ked sme uz boli doma, mohli sme sediet v obyvacke na zemi pri tv, a telefonovat s kamaratom. samozrejme sme sa mohli bavit iba o tom, co mohli rodicia pocut. kazdy sa musel vediet o seba postarat a byt vsade nacas. a to sa da. akurat si treba davat pozor na cas, a vsetko riesit s rezervou. takze sa menej stihlo, ale bolo to istejsie. co sa dohodlo, to sa aj splnilo. inak bol clovek uplne nedoveryhodny. a kedze nebol ani internet bezny, noci sa travili pri knihach a pri tv. samozrejme ze za komancov bola len jednotka a dvojka, a ak niekto byval pri hraniciach, aj madari a rakusania - v mojom pripade. cize ziadna vyhra. ale na to ani akosi cas nebol, kazdy chodil na nejake kruzky, alebo aspon behal po vonku ;-)

• < Prev
• Next >