V piatok sa zdal byt celkom v pohode den. Az pokial som nedostal od bratranca podvecer telefonat. Oznamil mi, ze nam zomrela babca. Hm, zivot je vzacny, a asi s tym bolo uz treba pocitat. Bal som sa, ako to znesie jej syn - moj fotrik. Nastastie to nesie hrdinsky. V stredu bude pohreb ..
Ja viem ze si to tu uz babca citat asi nebude, ale aj tak sa jej chcem podakovat za vsetko, co pre mna urobila - hlavne ked som bol mensi a mladsi. V poslednom case som sa u nej ukazoval dost malo, kedze byvala daleko, a prave som sa k nej vo februari chystal - aspon na vikend - keby bola moznost. List, co mi napisala k narodeninam som si este nestihol otvorit :-( A ani ho uz otvarat nebudem. Ak sa fakt po smrti ide tam hore, tak dufam, ze sa jej bude pacit.

• < Prev
• Next >