Konecne som sa dostal k tomu, aby som napisal par duchaplnych slov o tom, co sa v poslednej dobe udialo, neudialo, ako som nic neplanoval a ako v podstate vsetko ostalo po starom, iba par detailov...
Cim zacat? Snad tym, ze som si konecne splnil sen, a kupil si autik. Ta moja formula neidentifikovatelnej farby je uz trosku ojazdena, ale zda, ze zachovala. Svojou farbou teda asi najviac pripomina nieco co v technicaku definovali ako bledo-zelenu metalizu. Ba to nazvala nejak inak, ale ta deformacia suvisi jednak s tym, ze je zena a vnima farby inak, ale aj tym, ze ma s farbami tychto autikov osobnu skusenost, kedze take tiez mala. Nazvala to tusim „Space“ alebo tak nejak. Nuz a ja to definujem ako nieco medzi bledozelenou a tirkisovou metalizou. Slovo zelena mi v suvislosti s autami pripomina skor jazdiaci hrasok. A jazdiaci hrasok zasa zelenu fabiu junior armady slovenskej republiky a inych zufalcov. Super je, ze jazdi. Este lepsie je, ako mi pikna predviedol, ze sa da opravovat klikanim do pristrojovej dosky. Tak sa da totiz velmi jednoducho odtranit napis INSP(ection) a tym zazehnat neustale pripominanie nasledujucej generalky ci ako sa to vola. U mna nastastie neslo o pseudo-opravu, iba o to, co sa malo spravit pred 30tis km, ked to bolo v oprave, kde na displej zabudli. Teraz sa vozim vsade, parkujem kde sa da, ale co sa centra tyka, jednoznacne som si nasiel miesto, kde sa da parkovat genialne. A z mne neznamych dovodov to vyuziva pomerne malo ludi. Nastastie ... of course  Ide o Panensku. Ulicku blizko turistickeho centra mesta, a priamo v starom centre pod hradom – tieto dve casti totiz oddeluje niekolko urbanistickych vystrelkov kvazimodernej architektury nasich socialistickych sudruhov – ide hlavne o prijazdovu cesstu z mosta SNP na Hodzovo namestie. Ta sa snad na deleni centra podiela najvyznamnejsie.

• < Prev
• Next >