Presiel tyzden, ktory vobec nebol lahky. Dokonca nebol ani velmi nezaujmavy, skor naopak, bol plny neobvyklych veci. Cas sa tak ledabolo presypal, prelieval a obcas bezal pomalsie, ako inokedy. V urcitom obdobi sa to otocilo a zrychlil sa. Albert by mal radost. Myslim toho alberta co vyslovil vo fyzike zopar velkych myslienok.
To spomalenie casu bolo sposobene hlavne cakanim. Nie cakanim na godota, ako by niekto mohol podotknut, a ako dokonca spieval svojho casu sveto-cesko-slovensko znamy chaozz, ale cakanim na vyplnenie mojho skvelo naplanovaneho benefitu. Par krat som si kvoli nemu trieskal hlavu o mur, preco som si ho zvolil, niekolko krat som ho chcel zrusit, ale nezrusil som ho. Vytrpel som si cakanie uplne do poslednej sekundy. Ono to v podstate skonci tak za dva tyzdne, ked dojdu vysledky. Onkologicko-kardiovaskularne preventivne vysetrenie v narodnom oknkologickom ustave sv. Alzbety. Silne kafe. Hned na zaciatku mi teta na vratnici strcila s nadstandardne milym usmevom do ruky mapku dvojposchodovej budovy, kde boli zvyraznovacom oznacene ambulancie ktore by som mal navstivit a v ktorych mi povedia co mi je. Pripadne nieje. Nuz teda tak.. Mozno by niekoho zaujmalo ako to prebieha. Ja som totiz nemal ani ponatia a snad to usetri aspon malu cast stresu. Uplne sa ho, samozrejme zbavit neda, na to je to vysetrenie prilis v zivote cloveka dolezite. Zvlastnym javom je, ze mnozstvo ludi jednoducho na neho ist nechce, aj ked vedia, ze to je spravne. Niekto by to mohol nazvat utekanie pred problemom. A mozno to tak aj je. Ide vsak o hlupe ale velmi prijemne zitie v nevedomosti. O co lahsie sa zije v nevedomosti v ktoromkolvek uhle pohladu? O vela. A to je podsatne. Co na to, ze o rok mozu zomret. Aspon sa to udeje bez dlhodobeho stresu. Nikde totiz nieje napisane, ze aj pri skorom pomenovani problemu sa mu bude dat vyhnut, vyliecit. To urcite nie. A odvtedy sa mozu zacat vysetrenia, operacie, nemocnice – kto to chce zazit? Ja myslim, ze nikto. Rozhodne nie ja. Takze chapem ludi, co tam proste ist nechcu, ale potom treba zit zivot tak, aby ich to neprekvapilo ked im mesiac pred smrtou niekto oznami, ze maju mesiac. Ale zaroven je umenim kompromisne zit tak, aby sme si neposrali nieco co nas v buducnosti moze mrziet – nikde totiz nieje napisane, ze ochorieme.
Nuz a tak teda, skusme k veci. Po tom, ako som dostal spominanu mapku, zacal som s behackami. Prvou ambulanciou bola miestnost na odber krvy a neskor aj spirometriu (meraju silu dychania, resp. objem pluc). Takze po vypusteni cca deci cervenej tekutiny som sa odsuchtal o poschodie vyssie, a dobrovolne zanechal moc v malej odberke na zachode.Ocne vysetrenie v druhej ambulancii zacinalo rozkvapkanim oci, a kym sa zrenicky rozsirili, stihla ma zmaknut sympaticka doktorka na internom v ambulancii cislo tri. Tam spravili EKG, zistili ze nemam ischemicke poruchy (vie niekto o co ide?) ale zato mam slusne vysoky tlak a zlahke svacsene srdce – na hornu hranicu priemeru. Kedze to maju u nas v rodine vsetci clenovia z otcovej strany a kazdy umiera na infarkt az v dochodkovom veku, nepripisujem tomu zatial prilis velku prioritu. Nasledne som sa opat dostal k ocnej, ktora posobila znacne nevludne, preventivne ma sprdla za to, ze sa neviem pozerat dostatocne nahor dolava a nadol doprava, ale to som povazoval za lahke spestrenie programu. Ked som spomenul ze tancujem salsu, nieco sa v nej roztopilo, a dokonca som spozoroval lahky nadych usmevu. Rozhodne zacala posobit asi o 200 percent sladsie. Bola uz len odmerana. Zhodnotila ze mam v sietnici durku, ale nic vazne to nieje. Len nemam robit silove sporty, a dvihat tazke veci. Konecne to mam od lekara potvrdene, vzdy som tvrdil, ze mi to nerobi dobre, ked musim pouzivat prilis vela svalov. Otial som sa postavil do radu pred ambulanciu ORL, cize otorinolaringologa ... cize usneho-nosneho-krcenho. Moj stres sa stupnoval pretoze prave u neho som ocakaval dost pesimisticky verdikt. Mrknutim do mojho hrdla skonstatoval, ze moje obavy su smiesne, a je to len afta. A ze tam bude.. dlho. Ale nieje smrtelna, a nieje to vlastne ziaden problem. Okrem tejto pomerne kratkej prednasky som sa zvysnych dvadsatosem minut dozvedel aj kopec inych veci z oblasti jeho riodiny, obzvlast o jeho manzelke, ako v jeho 60tich rokoch pred nou kazdu sobotu uteka na prechadzku a vracia sa az poobede, aby uz bola kludna. Tuto problematiku sme prebrali pomerne detailne.
Opustenim tejto ambulancie sa vsak este nic nekoncilo. Cakalo ma ultrazvukove vysetrenie dutiny brusnej, co ma sice celkom pekny nazov, ale ja som si ho nezapametal.. aha, predsalen – sonografia. Cez toto vysetrenie som preliezol tak hladko, ako hladko sa klzal ultrazvukovy vysielac/prijmac po mojom gelom natretom brusku. Skoda, ze som nevidel na monitor, rad by som zbadal, ako vyzeraju moje organy v – zevraj su ok. Tak som odisiel skusat stastie dalej. Na rade bola myslim Spirometria. To je meranie objemu pluc. Vzhladom na zvlastne poziadavky sestricky som vela fukal. Konkretne do trubky, na ktorej konci sa meral prietok vzduchu. Objemovy aj rychlostny. Jej sa na monitore – co sa mi celkom pacilo – kreslil graf mojho dychania. Nico ako carnotov cyklus.. urcite sa to meno pise inak, ale ja netusim ako. Jednoducho nadych a vydych s grafom cca stvorca. Druha cast – mala na monitore zelenu ciarku v tvare logaritmickej funkcie, ktora bola o nieco pretiahnuta nahor, cize sa blizila nie jednotke, ale tak cca sedmicke. Mojou ulohou bolo vydychnut a najsilnejsie sa nadychnut. Viem sa nadychnut roznymi rychlostami. Nevedel som najprv ze musim zelenu ciarku, hlavne jej vrchnu cast, prekonat. Tak som si dychal hlboko pod nou. Na treti krat mi teta konecne povedala vo co go. Tak som ju vysoko prefukol a isiel prec s poznamkou v chrbte, preco som tak nedychal od zaciatku. Ale na to ja musim mat dovod, to nende len tak.
No a takmer som spadol do narucia naprotivsie iducej urologicke. Ta ma zatiahla do svojej kobky neresti, a posadila vedla stolu. Bez naznaku vnimania mojej osoby sa zapozerala do mikroskopu, a iba znechutene krutila ustami. Vymenila vzorku a medzitym ztazka vydychla a zakrutila hlavou. Nieco tu nehralo. Toto nebolo dobre ... popri uchu mi stiekla kvapka potu. Na co sa to pre boha v mojej pritomnosti pozera, a je taka odmerana? Povie mi, aby som si uz nekupoval trvanlive mlieko? Vzorku znechutene odlozila, este raz ztazka odfukla a zbadajuc moj nepochybne vystraseny vyraz sa na mna pozrela o nieco uprenejsie, v ociach jej zaihrali male ohniky a uplne chladnym hlasom poznamenala: nebojte, to niesu vase vzorky.
Tak ta ma ako vystrasila? Fakt na infarkt. Co vsak cert nechcel, nakazala mi dat si dolu nohavice. Po tom, co ma analne penetrovala nagelovanym prstom v rukavici a podala servitku aby som sa utrel, sklopil som oci, a s naznakom ponizenia sa vysuchtal von. Konecne na ulicu. Vlastne to nebolo len tak. Vytackal som sa a postupne presiel do klusu, kedze ma napadlo, ze mam auto na heydukovej, a bez parkovacich listkov. Po troch-styroch hodkach ma vsak neodtiahli, ani nedali papucu. Tak to bolo ake stastie!