Co je neprijemne je to, ze sa odvtedy takmer nic zaujmave nestalo. Ked neratam do toho vikendy. Medzi najlepsie patria tie u dadeho a ba. So segrou. Tie su jedinecne. Len skoda ze baby sa vzdy tolko ucia. Inak musim povedat, ze su to akcie, na ktore asi nikdy nezabudnem. Okrem toho, ze mam u nich vlastnu zubnu kefku, tak tam mam aj par ludi, ktorych povazujem za jednych z najskvelejsich v mojom okoli. Taki by sa dali napocitat na prstoch jednej ruky a to bez problemov. 
Tento krat som pred prichodom dostal bojovu ulohu – okrem uz takmer obligatneho „nestrat sa“ co sa mi obligatne nepodarilo splnit a v petrzke som zasa par krat zle odbocil, musel som zohnat pecene kuriatko. No chance. V Terne som nazaver kupil dve chladene krasavice, nejake korenie a ryzu. Tu sme tusim ani nespravili. Nevadi – za to kuratenka boli po dvoch hodinach poctiveho pecenia v rure a po serii pravidelnych namazani vytecenou stavou, ukazkove. Ano, bolo by zrejme co zlepsovat – fajnsmeker by povedal ze nebola dostatocne chrumkava korka. Ale to by mozno ani nemohla, kedze sme ju stale potierali vypekom a maslom.Uvidime nabuduce. Rozhodne to bola dobrota a masko sa rozpadavalo uz na jazyku.
Rano bolo v znameni lahkej gorily, no nebolo to nic kriticke. Segra s ba odleteli na skusku do skoly a ja s dadem sme podnikli partnersko posobiaci nakup v carrefoure. Fakt to muselo vyzerat podivne. Ale kaslat na to – isli sme totiz len za svojim obedovym cielom – fasirkami. Nikto z nas to doteraz nerobil, a tak sme nemali velmi predstavu o mnozstvach. Rano som vygooglil par receptov, otial sme vytiahli priemer, a isli na to. Predpisanych 800g mleteho masa sa nam ale predsalen pri pohlade na malu tacku, zdalo malo. Tak sme kupili dve take. Nejake korenie a podobne somarinky. Nakoniec bolo masa tolko, ze sa takmer spolu s vajickami a rohlikmi v mlieku, nevosli ani do najvacsej misy. Pisem „takmer“, lebo s vypatim sil sa to tam nielen voslo, ale dalo aj premiesat. Vznikla tak posobiva zmes prijemnej vone a na pohlad idealnej konzistencie. Na panvici uz pobublaval rozpaleny olej a tak dade zacal s umeleckym vytvorom, ktory sme neskor trosku nadnesene nazvali fasirkou. Ostatne vsak uz zacali chytat tvar a postupna geneza dala vzniknut takmer idealnych hovienkam. Pocas toho sme nacistili zemiaky, uvarili ich a s prichodom ba zo skoly, sme ju poverili dorobenim zemiakoveho pyrre. To som nejedol uz strasne dlho, a normalne mi to chybalo. Ba to rychlo zmakla a so segrou sme dali dole jednu fasirku. Ona potom zdrhla, ja som zdrhol po prestudovani mienkotvorenej bulvarnej tlace. V kope papiera som objavil aj novy trendovy Zurnal. Dalsi nepodarok na sposob Reflexu, zlahka konkurujuci konzervativnemu ale politicky jasnemu .tyzdnu. Zurnal na to nema. Nikam nezacal smerovat ani po druhom cisle. Intelektualne prilis nenarocne, bulvarne nedostatocne vystredne. Prilis sedy priemer, ale uvidime, ci neprekvapi.