po dost zlych snoch suvisejucich so spominanou skuskou, ktoru som bol v piatok urobil, konecne nastal lahky klud. rano som sa vyvalil na nove rozkladacie PVC lehatko na balkon. bod vahou hodnou mojej postavy zlahka zaprastalo, ale naslo si optimalnu polohu. aj ono, aj ja. po usalaseni sa, som sa zasa odsalasil a skocil si pre ranajky a flasu kofoly. ranajky boli hold mimoriadne zdrave - vcerajsie kapustove strapacky ci ako sa volaju halusky s kapustou, a na to na vitaminy obzvlast pestra - slaninka. cele som to zalial smotanou s co najvyssim obsahom tuku, aby to malo aj chut. po vydatnom jedle som obsah splachol hlbsie do utrob nedaleko postavenou kofolou. aka to slast. natiahol som sa pre knihu - nasiel som totiz nieco zaujmave, a paradoxne to pochadzalo od slovenskeho autora. knihe sa ale budem venovat neskor. na to, ze mala vyse 150 stran, som to celkom zhltol a pred jednou pm, krasne do cervena spaleny, pohol som sa prec. do tiena paneloveho bytu, do jeho utrob. prefukol ma chladny vzduch, teda umelo vyvolany vychor, medzi pospolitym ludom pomenovany aj Prievan. Takze prievan si behal po byte. nie len po mojom, aj po ostatnych ... ani nechcem vediet, co vsetko videl, zazil, kam vliezol, a kto sa nim chladil za akych okolnosti. mne ale prefucivsi prievan robil dobre. nuz, ale pohnime sa dalej. sebareflexivne som zhodnotil doterajsi den ako preflakany, i ked mentalne celkom premakany. otocil som kartu, a vytiahol zapraseneho garyho. gary je moj bicykel. Je to totiz znacka gary fisher. a tak je jednoduchsie hovorit "gary" ako "bicykel". Plan: od lodenice, pri ktorej vlastne zacina petrzalska hradza, po hradzi niekam smerom na cunovo. nic prehnane namahave. skor na prekrvenie koncatin. dalsie dve hodiny som stravil prerabkou stresneho nosica na bike. to bola cinnost hodna... no .. rozhodne nie mna. ako vieme, nosice na strechu, ktore sa pripinaju na tie priecne, maju tvar T... alebo skor maleho "t". No, asi nieco medzi tym, ako tak pozeram. Predna, rozsirena cast bola tak vpredu, ze po pripevneni bicykla, mu predne koleso pretrcalo az moc nebezpecne cez listu na ktorej stal. chybal tak centik-dva, a drzal by za polovicou. t-ecko je ale navzajom znitovane. prisla teda na rad vrtacka, ktoru som pred asi rokom kupil a doteraz som nou len rozvrtal botnik, ktory sa zasmial a rozsypal. nasadil som teda brusny kamen, a spustil divadlo. vsade lietalo kopec prasku - zmiesanina - trosku, ale fakt len trosku z bruseneho kovu, a prevazna cast brusneho kamena, ktory pod tlakom kovu menil tvar - z valcoviteho na konicky, v tvare naboja. to som naststie uz koncil aj s druhym nitom, ktore teraz boli zarovnane s kovovou platnou z ktorej trcali. Velkym klincom a kladivom som par krat treskol po kove a ten sa oddelil. a v cerne si tak lamu hlavu so stiepenim atomov - pritom to je take jednoduche.
Cele som to zmontoval, zvacsil priemer novych dier, zoskrutkoval, a uplne stastne namotnoval na autik. nahodil bike, vhodil seba, a trielil. Vsetko prebehlo uplne standardne, preslapal som asi 30km, a rekognoskoval som zaujmavu aktivitu T-Comu, a to je zapieskovanie propiku. v afrike sa toho materialu snazia zbavit a my si ho vedome navazme na travicku. ale je to tam pekne, magentove rozkladacie kresla, pekne baby v peknych plavkach, no proste radost pozerat. stretol som vYctora, hodili sme rec, a rozprchli sa domov. teraz vecer som sa naobedoval, cize naveceral, a odtafaril sa do apacha. radostna nedela. pevne dufam, ze zajtrajsok nebude drsny. musim skocit do skoly kvoli inzinierovi, a dokoncit projekt v praci. tak sa podme to toho hodit po hlave... praci cest :-)

• < Prev
• Next >