Ak si niekto povie, co to je za cudny nazov, vobec mu to nebudem mat za zle. nevedel som aky nadpis by sa hodil do kratkeho pokecu o knihe, ktoru som - ako bolo pisane v predchadzajucom blogu - precital za nedelne doobedie. No dobre, musim sa priznat, ze som zlahka kecal, zacal som ju citat uz v sobotu vecer, ked som asi okolo jednej rano dofical zo salsa party. takze zhruba prvych 10 stran som stravil este pred definitivnym zalomenim.
O co teda ide - ide o knihu od Viliama Klimacka - Satanove dcery. Ja najprv uvediem, co sa pise na zadnej strane knihy - bude to to, co sa da docitat kdekolvek na nete, ale schopne to predstavi knihu bez toho, aby sa to do seba zamotalo - co by sa urcite stalo, keby som pokec pisal ja. Takze tu je citacia prebrana z vydavatelstva Slovart:

"Satanove dcéry sú moderný mýtus o padlých anjeloch. Rozpráva ho potomok pozemského mu?a a padlého anjela, plod človečieho semena a Satanovej dcéry – extrémne tlstý mu? Tony, nešťastná, citlivá osobnosť. Tony je všedný „obor“ dneška, plného tlstých, zo stresu sa prejedajúcich ľudí. Svoju matku nikdy nepoznal. Otec mu zomrel na psychiatrii. Celý ?ivot písal tajnú knihu, pre ktorú sa prestal starať o rodinu. Jedného dňa Tonyho navštívi stará ?ena a prinúti ho nájsť otcovu knihu, ktorá je kdesi skrytá. ?ena je Satanova dcéra – padlý anjel. Tonyho matka vedie nekonečnú vojnu s anjelmi, ktorí ničia tajné knihy po celom svete. Padlí anjeli u? tisícročia zámerne milujú smrteľníkov a tí píšu o ľudstve pravdivé knihy, ktoré sa zhroma?ďujú vo ve?i, spájajúcej nebo so zemou."

A teraz ja. Tony je asi 160kg clovek, ktory je od ostatnych odlisny hlavne sirkou - nie vyskou. Cely dej knihy sa mota s depresiami Tonyho z jeho vlastnej obezity. Medzi tym sa Uriel v podobe troch granatovych jablk v zavaraninovom pohari z lavoveho skla spoveda a rozprava pribeh Ziarivych, a padlych anjelov. pribeh ma velmi vela z klasickou mytologiou, a vacsina mytologickych "faktov" vychadza doslova zo znamych povesti. Ide o lahko mysticky pribeh, v ktorom sa odohra niekolko magickych veci, ale vsetko je krasne vykreslene, a prudko citatelne. mna osobne najviac zaujala prave ta mytologia, ale aj skvele prepletenie s dejom samotnej knihy. Kedze je Klimacek moj oblubeny autor, pisuci uplne iny styl ako mainstream slovenskej sucasnej literatury v podobe Hvoreckeho, Duseka a dokonca musim pripustit, ze aj Matkina. Ku koncu zacina byt pribeh trosku zamotany, ale ked som sa zacal sustredit, pochopil som. Ide o poslednych mozno 10 stran. Mimoriadne silny pribeh sa lahko straca so zaverom, ktory na mna posobil dejovo trosku neukoncene, ale zaroven to nechalo priestor fantazii. Nebudem prezradzat co a ako, ale knihu VRELO odporucam. V dalsom pokracovani clanku je obalka knihy. Nic viac.

• < Prev
• Next >